SÚ MOSTY LEN TAKÝMI OBYČAJNÝMI STAVBAMI?

Na začiatku je na mieste položiť si jednu základnú otázku: Čo vlastne je most? V odborných knihách nájdeme množstvo definícií, ktoré sú síce z technického hľadiska správne, no často sa v nich stratí to, čím mosty v skutočnosti sú. A aj keď mosty sú predovšetkým inžinierske konštrukcie, nesmieme zabúdať ani na ich spoločenskú a architektonickú funkciu. Mosty totižto v nemalej miere dotvárajú spoločenské, kultúrne, a životné prostredie, ktoré nás obklopuje a preto ich definícia nie je ani zďaleka taká jednoduchá.

Mosty sú symbolmi svojej doby.

Mosty už od pradávna slúžili nielen ako funkčné stavby, ale aj ako symboly svojej doby odzrkadľujúce kultúrnu a technickú vyspelosť jednotlivých národov. Prostredie v ktorých mosty vznikali zachovalo na nich svoj podpis v podobe preferovaných tvarov, materiálu konštrukcie, alebo v detailoch dokresľujúcich ich celkový vzhľad. Vďaka tomu môžeme už len z pohľadu na určitý zachovaný most usúdiť v akej dobe vznikol. Tak napríklad vidieť obrovský rozdiel medzi mostami stavanými v pomerne stabilnej dobe na konci 19. storočia, kedy kultúra zrejme dosiahla svoj vrchol a medzi mostami stavanými v budovateľskej ére druhej polovice 20. storočia. Ako sa menila doba, menili sa aj mosty. Dobrým príkladom je aj umiestnenie sochy sv. Jána Nepomuckého (patróna a ochrancu mostov), ktorý nechýba takmer na žiadnom väčšom moste postavenom pred prvou svetovou vojnou, avšak na nových mostoch je už doslova raritou. Zmýšľanie ľudí sa časom zmenilo. Zmenil sa aj ich pohľad na mostné konštrukcie. Ďalším príkladom by mohli byť aj drobné estetické úpravy zábradlia mostov, umiestnenie dekoračných stĺpikov a doplnkov, ktoré v budovateľskej ére úplne vymizli. Aj keď týmto tieto mosty stratili na svojej celkovej hodnote, svojim vzhľadom dokonale reprezentujú dobu v ktorej boli postavené. Podľa môjho názoru však takýto most bez dotiahnutých detailov nemá “dušu“.

Mosty sú zrkadlom úrovne poznania. 

Samozrejme pri stavbe mosta ide vždy o oveľa viac ako len o jeho estetiku a tak sledovaním vývoja mostných konštrukcií môžeme pozorovať aj vývoj vedomostí v oblasti staviteľstva. Keďže most je v prvom rade funkčná stavba, bola vždy snaha postaviť ho čo možno najlacnejšie, no zároveň tak, aby jeho konštrukcia bola dostatočne bezpečná a spoľahlivá. Túto požiadavku sa dá splniť len rozširovaním a aplikovaním poznatkov z teórie stavebných konštrukcií a implementovaním výsledkov výskumu z oblasti konštrukcií a materiálov. Túto funkciu vždy zastáva predovšetkým univerzita, ktorá by mala výsledky výskumu premietnuť do praktických aplikácií. Bez univerzity sa jednoducho vývoj na určitej hranici zastaví. V knihe je popísaných niekoľko mostov predstavujúcich tzv. míľniky vo výstavbe mostov, pri ktorých univerzita nikdy nechýbala. Veda a stavba mostov kráčali už od pradávna bok po boku.

Mosty sú stavby, ktoré ovplyvnili históriu.

Rozmach regiónov a oblastí bol počas histórie ľudstva vo významnej miere závislí práve od mostných stavieb umožňujúcich výmenu tovaru. Rozvinuté krajiny boli vždy charakteristické vyspelou infraštruktúrou a ich ďalší rozmach bol možný len vďaka jej zdokonaľovaniu. Stavba mosta na niektorých miestach často znamenala prudký rozkvet regiónu, čím sa mosty stali jednou z najdôležitejších stavieb ľudstva. História je tiež písaná vojnami, v ktorých nemalú rolu zohrali práve mosty. Tie sa za účelom vojenského ťaženia stavali, bránili a ničili. Počas vojen hrali kľúčovú rolu, keďže tvorili hranice medzi bojujúcimi armádami a tak sa mnohé z nich navždy zapísali do dejín. Vojnami sa zároveň vytváral priestor a tlak na vývoj a uplatnenie nových technológií, ktoré by boli schopné rýchlo obnoviť zničené dopravné prepojenia. V dobe vojny a tesne po nej sa objavili mnohé technológie používané dodnes. Je teda zrejmé, že mosty majú nielen svoju terajšiu podobu a tvar, ale aj svoju históriu. Práve z tohto dôvodu by bolo veľmi krátkozraké popísať len ich terajší stav bez histórie a historických okolností, ktoré sa ich priamo, či nepriamo dotýkali. Takmer pri každom moste som sa teda snažil priblížiť aj historické okolnosti jeho stavby a najdôležitejšie udalosti, ktoré sa na ňom, prípadne v jeho blízkosti odohrali. Mosty totižto hrali v histórii národov jednu z hlavných rolí.

Mosty sú v knihe zoradené v abecednom poradí podľa príslušného mesta, resp. obce ktorá je k nim najbližšie. Neoddeliteľnou súčasťou knihy je aj webstránka www.mostynaslovensku.sk, kde sa dajú jednotlivé mosty nájsť aj na prehľadnej mapke Slovenska. Podrobnejšie informácie o nich a ich súradnice sú potom k dispozícii v knihe.

Kniha obsahuje rôzne typy mostov, postavených rôznymi technológiami v rôznych dobách a tak táto kniha by mala slúžiť aj ako inšpirácia pre konštruktérov mostov. Tí si musia uvedomiť že ak nebudeme stavať mosty, ktoré sa páčia väčšine ľudí  (možno aj vďaka detailom), naša práca nebude nikdy dostatočne uznaná. A to ani vtedy keď vytvoríme konštrukčne dokonalé dielo. Tento fakt potvrdil aj jeden z najslávnejších mostárov 20. storočia Othmar H. Ammann svojim výrokom: Je zločinom postaviť škaredý most.