KTO NAVRHUJE A STAVIA MOSTY?

Navrhovanie a stavba mostov je náročná úloha, ktorá musí brať do úvahy najmä statické problémy a požiadavky viacerých zainteresovaných strán, ktorým sa vždy musí prispôsobiť celkový koncept mosta. Technicky dobre navrhnutý most by mal súčasne spĺňať aj estetické kritériá. Aj pri inžinierskych konštrukciách môže hrať absolvent s architektonickým vzdelaním hlavnú úlohu, no je to skôr výnimka ako pravidlo. Uvedomil si to aj jeden z najvýznamnejších staviteľov súčasnosti v Európe – Santiago Calatrava. Po štúdiu umenia vo Francúzsku a architektúry vo Valencii ukončil svoje štúdiá doktorátom z konštrukčného inžinierstva na jednej z najlepších technických univerzít v Európe - ETH Zürich. Je skutočne otázne, nakoľko je Santiago Calatrava umelcom, nakoľko je architektom, a nakoľko je inžinierom. Čo sa týka vzdelania, najvyššie dosiahol v oblasti konštrukčného inžinierstva (statiky). Santiago Calatrava je výstižným vzorom pre tých absolventov architektonického štúdia, ktorí majú v úmysle navrhovať aj inžinierske konštrukcie, medzi ktoré patria aj mosty.

MOSTY A ICH STAVITELIA – STAVEBNÍ INŽINIERI

Technickú zdatnosť národa určuje úroveň ich inžinierskych stavieb. Aj pri pohľade do hlbokej minulosti vidieť, aká dôležitosť sa pripisovala výstavbe mostov. Veď Pontifex Maximus - najvyšší staviteľ mostov z čias Rímskej ríše - je jeden z titulov pápeža, aj keď v tomto prípade ide skôr o mosty symbolické.

Inžinieri venujú propagácii vlastnej tvorby malú pozornosť. Informácie o činnosti stavebných inžinierov, ktoré sa dostávajú na verejnosť sú takto veľmi chabé, a preto jednou z hlavných úloh ich profesijných organizácií, ale aj samotných inžinierov, by mala byť investícia do vlastnej propagácie a medializácie. Najmä preto, že aj autorstvo inžinierskych konštrukcií sa pripisuje poväčšine jedine architektom, čo sú dosť často pre verejnosť zdeformované informácie. Či už ide o mosty, tunely,  priehrady, prípadne iné inžinierske konštrukcie. Autor, ktorý dielo navrhuje a nesie celú aj trestnú zodpovednosť za konštrukciu v prípade jej zlyhania, je inžinier. Na Slovensku, ale aj v iných krajinách sa ako autor diela uvádza len autor architektonického návrhu a v prípade, že aj architektonický návrh pochádza od stavebného inžiniera, je tento potom všeobecne označovaný za architekta diela, hoci jeho vzdelanie a odborné zameranie je technické konštrukčné inžinierstvo. „Architekta“ si v tomto prípade čitateľ často mylne spája so štúdiom architektúry. Podobne je to aj na Slovensku. Autorom známeho mosta Apollo je Ing. Miroslav Maťaščík - absolvent stavebnej fakulty odboru inžinierske konštrukcie a dopravné stavby v Bratislave. Autori najznámejších mostov sveta  - takisto označovaní za architektov diel - sú konštrukční inžinieri so vzdelaním absolvovaným na technických univerzitách.

Dobrým príkladom je aj Millau Bridge, najvyšší most sveta, ktorý sa tiahne ponad údolie vo Francúzskej oblasti Millau vo výške 270 metrov nad terénom. Bol dokončený v decembri 2004. Aj keď je často za autora mosta označovaný britský architekt Sir Norman Foster, hlavným tvorcom myšlienky aj technického riešenia je Michel Virlogeux, konštrukčný inžinier a špecialista na mosty, ktorý je často uvádzaný ako architekt. Foster v jednom z rozhovorov, kto hral pri návrhu mosta hlavnú rolu uviedol:

„Mosty sú predovšetkým inžinierskymi projektmi. To je dominujúci aspekt. My (architekti) nenútime inžinierov, aby vyhoveli našim predstavám, ale spolupracujeme s nimi a možno aj načrtávame možné riešenia“.                                         (z rozhovoru pre renomovaný  časopis NCE v decembri 2004)

Obdobný príklad zo Slovenska je Nový most v Bratislave. Málokto vie, že to mal byť najväčší zavesený most sveta. Žiaľ, kým ho stihli dokončiť v roku 1972, predbehli ho tri mosty v iných krajinách, a tak bol svojho času až štvrtým najväčším zaveseným mostom s rozpätím 303 m. Svoje prvenstvo si dlho držal v subkategórii zavesených mostov s jednou rovinou závesov. Nepochybne jedinečný je aj vďaka reštaurácii umiestnenej na vrchole 85 metrového pylóna, ktorú dodnes chodia obdivovať Japonci. Autorom statického riešenia mosta, ktorý v čase plánovania držal prvenstvo vo svojej kategórii, je profesor Arpád Tesár, pôsobiaci na Katedre kovových a drevených konštrukcií Stavebnej fakulty v Bratislave. A aj keď prof. Tesár pri projekcii mosta s architektmi spolupracoval, bolo by mylné pripisovať tento most niekomu inému, bez uvedenia jeho mena.

VÝNIMOČNOSŤ MOSTOV NA SLOVENSKU

Nedá sa povedať, že by sa slovenskí mostári experimentom vyhýbali. Dôkazom je mestská estakáda v Považskej Bystrici. Je prvým diaľničným mostom na území SR, ktorého nosná konštrukcia nesie celý diaľničný profil a nosnú konštrukciu v priečnom smere podopiera iba jedna podpera.

Toto neobvyklé riešenie vyplynulo z požiadaviek čo najmenej zasahovať do areálu mesta. Svojou dĺžkou 969 metrov je to tiež najdlhší mostný dilatačný celok na území SR. Celkovo ide o dosť odvážne riešenie aj na európske pomery.

Podobný prípad je most Apollo v Bratislave. Vo svete sa preslávil najmä otočením konštrukcie hlavného mostného poľa vážiaceho 5200 ton ponad rieku Dunaj. Vďaka tejto technológii zhotovenia získal most nomináciu na cenu OPAL AWARDS 2006 v USA, kde obstál v konkurencii oveľa väčších konštrukcií a dostal sa medzi prvých päť ocenených stavieb ako najväčší otočený most sveta.

Aj keď sme sa odhodlali posunúť odskúšané hranice, dopadlo to v oboch spomínaných prípadoch dobre. Nie je preto pravdou, že by slovenským konštrukčným inžinierom (statikom) chýbala odvaha. Napokon už spomínaný Nový most v Bratislave sa vyučuje na väčšine technických univerzít ako ukážka inžinierskeho umu.

Čo málokto vie, aj most Lafranconi v Bratislave budovaný technológiou letmej betonáže, patrí ku svetovým raritám. Zhotovovala sa betónová konzola patriaca medzi najväčšie na svete. Keby sa urobilo ešte jedno také isté pole - čo bol aj pôvodný zámer - ešte stále by bol v prvej svetovej desiatke mostov svojho druhu.

INŽINIERI A TECHNICKÁ INTELIGENCIA SA MUSIA V SPOLOČNOSTI VIAC ZVIDITEĽŇOVAŤ

Autor Peter Paulík svojou publikáciou „Mosty na území Slovenska“ potešil nielen nás stavebných inžinierov, ale potešil by aj staviteľa storočia na Slovensku prof. Petra Danišoviča, ktorý vo veku 104 rokov v jednom rozhovore pre média uviedol:

„Vravíte, že ste mali iné očakávania. Čo vás najviac sklamalo?“

„Som smutný z toho, že naša technická, najmä inžinierska inteligencia sa prejavuje tak málo, že ju takmer nepočuť, hoci je tisíckrát početnejšia, ako sme boli my, keď sme pred vojnou začínali. Bolo nás predsa zopár, čo sme vtedy zakladali prvú slovenskú technickú vysokú školu.“

Po nežnej revolúcii mnohí z nás očakávali od spoločnosti väčšie uznanie a ocenenie duševnej práce aj v technickej oblasti. Po jednej generácii sa však toho moc nezmenilo a vidíme, že platnosť názoru prof. Danišoviča pretrváva. Sme to my, inžinieri, ktorí musíme dávať o sebe vedieť aj vtedy, keď sa nám naše dielo podarí a slúži bez problémov spoločnosti. Škoda, že sa o nás médiá poväčšine zaujímajú iba v prípadoch mimoriadnych udalostí.

Publikácia Mosty na území Slovenska sa nerodila ľahko, je za ňou tvrdá práca autora. Prvé myšlienky, ktoré viedli k zrodu tejto publikácie sme s autorom diskutovali už v roku 2010 a už teraz sa teším na ďalšie dve publikácie o mostoch od Petra Paulíka, ktoré sme v tom čase preberali a budú patriť určite medzi publikácie, ktoré prispejú k zviditeľneniu technickej inteligencie na Slovensku v priebehu niekoľko generácií.

Inžinierskych konštrukcií – priehrad, vodných stavieb, tunelov, ciest, diaľnic, železníc, lanových dráh, nádrží, komínov, chladiacich veží, elektrární, atď. - je na Slovensku zrealizovaných na desiatky podobných publikácií. Už teraz sa na ne teším. Je potrebné len nájsť ďalších zanietených mladých inžinierov, ktorých budeme určite podporovať.

 

 Predslov z knihy

 

prof. Dipl.-Ing. Dr. Vladimír BENKO PhD.

predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov